Za troma skalnými oknami

      Táto túra nás zavedie k trom oknám. Musím vás však hneď upozorniť, že z hľadiska ISO-noriem sú veľmi nekvalitné. Nemajú päťkomorový profil, chýba trojsklo, kovania nie sú, a ak sú, tak len od horolezcov, tepelná priepustnosť je absolútna. Nie sú to eurookná, ani plastové, ani hliníkové, ani poľské. Zato sú to prekrásne prírodné útvary v súľovských zlepencoch.

      Putovanie za sklenármi začneme vo Vrchteplej na červeno značenom chodníku do Súľova. Hneď za modliteb�?ou z neho odbočíme na neznačenú cestu vedúcu k ihrisku. Pri �?om opustíme aj túto cestu a vybehneme hore strá�?ou na nízky hrebienok. Tu natrafíme na slabo znateľný chodníček, ktorého sa budeme stále držať. Posledný stret s civilizáciou je ešte v plytkom sedle, kde prekrižujeme zvážnicu a potom sa už nadobro ponoríme do prekrásneho borovicového lesíka, ktorým postupne naberáme výšku. Sem-tam nás na �?om potešia výhľady do susedných doliniek. Po čase začnú pribúdať menšie, či väčšie skalné útvary. Minieme niekoľko vyvýšenín, po ktorých treba vždy zbehnúť pár metrov nadol a zasa vystúpať späť. Hrebe�? je členitý, ale nie je veľmi náročný. Pri výstupe na hlavný vrchol Bane (693 m n.m.) však už treba použiť aj ruky.

Z vrcholu je skoro kruhový výhľad na okolité kopce. Na západe sa vyníma Manínske bradlo, smerom na juh pás hôr medzi Kľakom a Strážovom. Priam na dosah ruky sú na východe Súľovské skaly. Plní dojmov zliezame opatrne z vrcholu a opúšťame hrebe�? smerom doprava. Po pár metroch sa pred nami objaví prvé skalné okno – Pod Ba�?ou. V lete je výhľad na�? trochu obmedzený, ale v čase, keď okolité buky zhodili svoje lístie, sa vyníma v celej svojej kráse. Prejdeme cez okenný otvor a zbehneme doľava do doliny Čierneho potoka, kde sa opäť napojíme na červenú značku. Po nej pokračujeme až do Súľova.

Národná prírodná rezervácia Súľovské skaly patrí medzi najstaršie rezervácie na Slovensku. Snaha o ich ochranu siaha až do roku 1907. Dnes majú Súľovské skaly štatút národnej prírodnej rezervácie.

V Ties�?ave prestúpime na zeleno značený chodník a začneme prudšie stúpať smerom na Súľovský hrad. Približne v polovici stúpania natrafíme na vyznačenú odbočku k najkrajšiemu zo súľovských okien – ku Gotickej bráne. Stúpanie postupne naberá na intenzite, až dosiahneme plošinku s turistickou orientáciou na hrade. Hrad bol postavený niekedy začiatkom 15. storočia a slúžil hlavne ako strážny hrad. Na Súľovskom hrade človek žasne, ako dokázali naši predkovia vtesnať múry do strmých brál.

Z najvyššieho bodu vrchu Zámok (652 m n.m.), na ktorom bol hrad zbudovaný, je najkrajší výhľad. Priamo pred nami vidno skalnú hlavu Indiána, nad �?ou zlepencové prsty Brady a potom v kruhu od Malej Fatry s Martinskými hoľami a Kľakom, cez Strážovské  vrchy, Biele Karpaty s Vršatcom, Javorníky, Moravsko-sliezske Beskydy s Radhošťom a Lysou horou, Kysucké vrchy až po Kysucké Beskydy s Veľkou Račou. Opúšťame imaginárne komnaty hradu a v úzkom žľabe po serpentínach zabezpečených zábradlím a schodmi zídeme na Lúku pod hradom.

Sme opäť na našej pôvodnej červenej značke a po tretíkrát kráčame súľovským hrebe�?om smerom na východ. Popod Bradu kľučkujeme pomedzi zlepencové vežičky, hríby, stĺpy, bralcia. V závere sa opäť striedajú krátke výstupy a zostupy, až po najvyšší bod nášho putovania Roháč-Čiakov (803 m n.m.). Odtiaľ už len nadol po žltej. Ale nie príliš rýchlo, aby sme neminuli tretie, najväčšie skalné okno, Obrovskú bránu tesne pod hrebe�?om.

Ďalší zostup je trochu obtiažnejší, pretože sa nám do cesty postavia pováľané mohutné kmene bukov z vla�?ajšej víchrice. Vzápätí opatrne schádzame úzkym strmým žľabom ukončeným krátkym oceľovým rebríkom.

      Záver túry je však už veľmi pohodlný a príjemný. Posledné kilometre vedú vo veľmi  miernom klesaní príjemnou cestičkou s krásnymi výhľadmi do okolia obce. Končíme až v Súľove.

Turistická mapa VKÚ Harmanec č. 157 Súľovské vrchy

      Fotogaléria: